Vznik Likavy sa stráca v hmlách dávnoveku. Postavili ho údajne templári (červení mnísi), no dokázať sa to nedá. Prvá písomná zmienke o hrade už stojacom je z roku 1341. Hrad dal na najvyššom kamennom brale vystavať magistra rytier Donca. Hrad mal vojensko-strážnu funkciu pri dôležitých cestách a bol sídlom správy kráľovských majetkov v tejto oblasti. Strážil prechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. V roku 1431 obsadilo Likavu husitské vojsko pod vedením Prokopa Veľkého a vypálilo ju. Kráľ Žigmunt ho neskôr daroval Jánovi Hynyadovi, ktorý ho znova vybudoval. Po zrúcaní liptovského Starého hradu r. 1474 sa stal strediskom časti kráľovského majetku v panstve Likava. Hrad prešiel zložitým stavebným a historickým vývojom. Pôvodný bol horný gotický hrad zo začiatku 14. stor. s kaplnkou. Neskorší (viacerí) majitelia hradu ho postupne zveľaďovali a prispôsobovali dobovým slohom. Pribudovaný bol renesančný palác (17. stor.) a pod. Medzi jeho majiteľov patrili napr. aj bratia Korvínovci, Štefan, Ján Zápolský, tiež Ľudovít Pekry, ktorý ju opevnil a rozšíril. Po jeho smrti (1551) sa stala jeho majiteľkou jeho vdova Alžgeta Báthyoryčka so synom Jánom. Majiteľmi hradu boli aj Illésházyovci. No hrad bol stále skromným sídlom. Luxusnejšou sa Likava stala až za čias Štefana Thokolyho ml. Ten ju značne prestaval, zväčšil a prepychovo zariadil. Kedže na hrade nebolo vody, dal do skaly vykopať studňu - dovtedy sa voda do zámku dopravovala drevenými žliabmi z okolitých hôr, ktoré však boli počas neustálych bojov pálené a hradná posádka sa musela zaobísť bez vody. Š. Tokoly sa zúčastnil na vešelinovskom sprisahaní proti cisárovi Leopoldovi I. Cisár preto dal obsadiť jeho hrady, 15. 12. 1670 zaútočilo cisárove vojsko aj na Likavu a 21. 12. ju dobylo. Na hrade bolo v tom čase veľké množstvo rozličných cenností a pokladov. Aby sa nedostali nepriateľovi do rúk, zamurovali ich do tajnej skrýše. Ale po dobytí hradu murár prezradil toto tajomstvo veliteľovi cisárskych vojsk Heisterovi, ktorý dal poklady odviezť do Viedne. Cena týchto pokladov bola nesmierna.

 

Likava sa stala v r. 1672 majetkom kráľovskej koruny. Cisár Leopold rozkázal pri obliehaní značne znivočený hrad opraviť, ale liptovská župa sa proti tomu rázne vzoprela. V roku 1680 bol hrad zase v moci povstalcov, ale nepodarilo sa im ho udržať, cisárske vojsko ho opäť dobylo. Môžeme si len predstaviť, koľko trpel za týchto búrlivých povstaleckých čias okolitý drobný ľud, ktorý stále sa meniaci vladári drancovali, vydierali a sužovali. V roku 1685 sa stala z niekedy spupného a pyšného hradu župná väznica. Roku 1697 liptovská župa hrad so značným nákladom náležite reštaurovala. František Rákoczi zorganizoval nové povstanie a hrad dobyl. V r. 1707 ho dal zrúcať a hrad už z ruín nevstal. Jeho funkciu prebral kaštieľ sv. Žofie v Ružomberku. V súčasnosti sa hrad renovuje. Tak smutne skončilo mocné a pyšné sídlo feudálnej moci...

 

Likava, i v rumoch mocná je opradená množstvom ľudových povestí. Fantázia ľudu si o nej vybájila historky, ktoré sú veľmi typické a zaujímavé. Medzi inými sa rozpráva, že Thokoly ušiel z hradu na koni, ktorý mal naopak pribité podkovy, aby sa tak prenasledovatelia zmýlili. Mnoho sa hovorí aj o pokladoch, ktoré sú vraj ukryté na hrade. Viacerí sa už i pokúšali nájsť ich, ale bez výsledku.Podľa tvrdenia ľudu hrad bol spojený podzemnou chodbou s Liskovskou jaskyňou. Jánošík bol údajne pred svojou smrťou väznený práve na Likave. Horliví slovenskí národovci r. 1886 usporiadali na hrade veľkú a podarenú vychádzku – výstup a manifestovali tam za práva utláčaného a ubiedeného slovenského národa. Staré, mechom a lišajníkmi zarastené múry chmúrne pozerajú dnes na okolitý kraj. Hej, keby sa stal zázrak a začali nám vyprávať, veru mnoho by nám toho vedeli narozprávať.

Zdroj:  http://www.hradlikava.sk