Stručný popis:

Zrúcanina hradu a kaštieľ, stavebne spojené, pri rieke Belá, ležia na severnom okraji mesta Liptovský Hrádok pri ceste na Pribilinu. V súčasnosti v súkromnom vlastníctve.

 

História:

Pôvodne tu stál nížinný hrad oddelený od okolia vodnou priekopou, ktorá sa zachovala v podobe jazierka. Hrad vznikol po roku 1312 okolo staršej strážnej veže pri dôležitej považskej ceste. Doložený je v roku 1314. Patril ku kráľovským majetkom, 1433 sa ho zmocnili husiti, potom často menil majiteľov. V roku 1453 patril Pongrácovcom, 1462 Štefanovi Zápoľskému, 1478 Jánovi Korvínovi, 1485 Imrichovi a Štefanovi Zápolskovcom a Štefanovej vdove Hedvige Tešínskej, 1521 Jánovi Zápoľskému, 1527 Jánovi a Alexovi Thurzovoom. Hrad často menil majiteľov aj v druhej polovici 16.storočia a v 17.storočí. Napríklad na prestavbe dolného hradu na renesančný kaštieľ sa v krátkom období 1600 -1603 vystriedali viacerí majitelia: s prestavbou začali Balassovi, ukončili ju Šandorfovci (vlastnili ho od 1601) a objekty používali Pogrányovci, ktorí mali hrad v rukách od 1604. Najvýznamnejšiu strategickú úlohu mal v období stavovských povstaní v 17.storočí. Veliaci cisársky generál vybudoval proti povstalcom Františka Rákócziho silnú obranu - rozšíril ju aj na okolité kopce, kde vybudoval mohutné valy a bašty. Bašta na Hradnej hore bola predsunutou strážou samého Hrádku. V roku 1709 došlo k bitke medzi povstaleckými a cisárskymi vojskami, ktoré odolali náporu, i keď hrad v týchto bojoch povstalci ťažko poškodili. Od 1703 patril hrad Jánovi Lichtensteinovi, po jeho smrti ho odkúpil erár. Od 1762 bol strediskom komorského Likavsko-hrádockého panstva; tu sa sústreďovala administratíva podnikov lesného hospodárstva, hutníctva a železiarstva i lesného úradu, okolo ktorých sa v druhej polovici 18.storočia a v 19.storočí formovala zástavba širokého okolia. Hrad v roku 1803 vyhorel a obnovili už len kaštieľ. Horný hrad v roku 1930 čiastočne zabezpečili pred rozpadom. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia kaštieľa a zakonzervovanie a zabezpečenie niektorých častí hradu.     

 

Interiér:

Klenutý prejazd do nádvoria kaštieľa patrí k pôvodným konštrukciám opevnenia hradu a jeho vstupnej brány. Pred bránou sa nachádzala vodná priekopa, dnes je zastavaná budovami. Postupné narastanie pôdorysu je opticky zjednotené barokovými pruskými klenbami. V interiéri hradu je zachovaný prevet aj s doskou a štrbinové strieľne. Interiér kaštieľa je sčasti rekonštruovaný. Slúži ako ubytovanie novej majiteľky a po dokončení bude časť interiéru slúžiť aj pre návštevníkov. V miestnostiach sú odkryté maľby na stenách a stropoch, ktoré budú po ich zakonzervovaní tvoriť bohatú výzdobu interiéru. Snahou majiteľky je zachovať pôvodné maľby pokiaľ je to možné ako aj ostatné pôvodné súčasti interiéru.

    

    

 

 

Exteriér:

Jadro hradu tvorí ruina dvojvežového paláca, ku ktorému dodatočne pristavali priečne krídlo a do nárožia oboch budov vstavali vonkajšie schodište. Hradný palác má zachovanú siluetu so strednou, horizontálne pôsobiacou obytnou časťou a prevýšenými hmotami bočných veží. Na fasádach sa zachovali početné otvory okien, arkierov, vstupov a štrbinových striľní. Na fasáde schodišťa kamenné renesančné šambrány okien. Exteriér kaštieľa s výraznými opornými piliermi na nárožiach. Vo dvore arkádová chodba.

Zdroj: http://www.pamiatky.net